Sitno (hrad)
| Sitno | |
| Sitniansky hrad | |
| hradná zrúcanina | |
 Rozrumený Sitniansky hrad
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okres | Banská Štiavnica |
| Obec | Ilija |
| Nadmorská výška | 850 m n. m. |
| Súradnice | 48°24′05.66″S 18°53′12.89″V / 48,4015722°S 18,8869139°V |
| Vznik | 13. storočie |
| Pre verejnosť | verejnosti prístupný |
| Najľahší výstup | od Počúvadlianskeho jazera |
   Poloha Sitnianskeho hradu na Slovensku
| |
  Poloha Sitnianskeho hradu v Banskobystrickom kraji
| |
| Wikimedia Commons: Sitno Castle | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Sitno (normovaný názov)[1] alebo Sitniansky hrad je stredoveká hradná zrúcanina z 13. storočia situovaná na rovnomennom vrchu (1 009,2 m n. m.) v pohorí Štiavnické vrchy.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol Sitna so strmými skalnými stenami na severe a juhozápade bol výhodným miestom na obranu pred nepriateľom už v praveku. Z tohto obdobia pochádza mohutné opevnenie, ktoré malo priečny val oddeľujúci kultovú časť hradiska od akropoly, v stredoveku už nevyužívaný. V prvej polovici 13. storočia vzniká rozsiahle opevnené hradisko obkolesujúce vrcholovú časť Sitna až po strmé skaliská. V jeho najzraniteľnejšej časti bol postavený hrad, ktorého hlavnou úlohou bolo strážiť najľahšie prístupy a súčasne slúžil ako posledné útočisko obrancov hradiska. V 16. storočí boli dobudované a spevnené múry barbakánu stojaceho pred hradom. Jeho úlohou bolo po prelomení obrany chrániť vchod do hradu pred priamou delostreleckou paľbou. Strely sa potom odrážali od šikmých mohutných stien budovy. Pri barbakáne sa nachádza cisterna na vodu vytesaná do skalného podložia.
V roku 1548 obliehalo hrad kráľovské vojsko, aby ho vyrvalo z rúk lúpežného rytiera Melichara Balassu. V čase tureckého nebezpečenstva hrad spravovali vojenskí kapitáni, až ho kapitánovi Jánovi Krušičovi udelili do vlastníctva. V roku 1629 sa dostal Sitniansky hrad do trvalej držby rodiny Koháryovcov, ktorí ho potom vlastnili až do jeho zániku. V roku 1703 sa hradu zmocnili kurucké vojská Františka Rákocziho II., ktoré ho na konci protihabsburských povstaní pri opustení v roku 1710 úplne zničili. Hrad aj opevnenie sa stali zdrojom stavebného materiálu pre rozhľadňu na Sitne a kaštieľ vo Svätom Antone. Po vymretí Koháryovcov prešiel s celým panstvom do vlastníctva Coburgovcov.
V súčasnosti sú na základoch barbakánu rozmiestnené kamene z portálu hradného vchodu a praveké žarnovy.
Exteriér
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchu Sitno stál historický kamenný hrad s opevnením, ktoré obkolesovalo celú vrcholovú plošinu od hradu až po strmé neprístupné skaly na severnom a juhozápadnom okraji. Múry boli vybudované na základoch valového opevnenia hradiska, ktoré malo aj priečny val, v stredoveku nevyužívaný. Ten oddeľoval časť hradiska na akropole a mohol slúžiť ako druhá obranná línia. Z hradu zostali zvyšky obvodového muriva a základov, z ktorých možno usudzovať, že hrad sa skladal z dvoch častí. Na severne položenej hornej strane stál pravdepodobne hradný palác, ku ktorému viedlo ešte i dnes viditeľné do skaly vytesané schodište, južne bol položený dolný hrad, ako o tom nasvedčujú zvyšky jeho obvodových múrov. Zo západnej prístupnej strany sa tiahne šijová priekopa, za ktorou sú náznakovo zrekonštruované časti barbakánu a vpravo je v skale vytesaná cisterna na vodu, ktorá bola na nádvorí. Na barbakáne mohli byť aj strieľne a pravdepodobne bol dosť vysoký. Vchod do hradu bol z jeho bočnej strany, chránený pred útočníkmi.
Súčasný stav
[upraviť | upraviť zdroj]Hrad je v súčasnosti ruina splývajúca so skalou, na ktorej je vystavaný. Začiatkom tohto storočia začali dobrovoľníci s archeologickým výskumom a konzerváciou hradných ruín. Dnes máte možnosť vidieť polohu barbakánu, cisterny na vodu, ako aj vstup do hradu. Na hrade je ešte veľa práce, ale vďaka prácam už niektoré múry umožňujú základnú predstavu o rozložení stredovekého hradu. Určite si pozrite aj plochu hradiska – na niektorých miestach sú stopy po stavbách a len prechádzka po okraji vrcholovej plošiny vám dá predstavu o rozsiahlosti a mohutnosti tejto stavby.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Názvy hradov a zámkov [PDF online]. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-03-28, [cit. 2020-09-04]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sitno (hrad)
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zámky.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.